brialka

Dnešok nebol pre mňa ničím výnimočný. Som mesiac po úraze a tak som sa vybrala na kontrolu, ako každý štvrtok.

S mojím príchodom odbilo 10 hodín. Pár ľudí už stálo predo mnou. Tak som sa usadila do čakárne a čakala.
Medzitým už prišlo asi 10 ďalších ľudí. Na moje veľké prekvapenie však sestrička volala postupne ľudí, ktorí prišli predo mnou ale aj pacientov, ktorí sa dostavili až hodnú chvíľu po mne.
Najskôr sestrička vzala pána na vozíku, to som samozrejme pochopila. Potom sa do ambulancie dostal ďalší pán na vozíku, po ňom vošla sestrička so svojím synom, potom ďalšia sestrička s nejakým pacientom, ktorého doprevádzala. Už už som myslela, že som na rade ja. Ale to bol omyl, pretože sestrička nezavolala do ambulancie mňa, ale inú pani. Po nej zas inú pacientku. Potom tam suverénne vrazil ošetrovateľ. A potom ešte nejaký pán, ktorý sa so sestričkou veľmi dobre poznal, keďže si tykali, a to aj napriek tomu, že sa ani nestihol vyzliecť z bundy, pretože sotva vošiel do objektu.
Na dverách ambulancie visel oznam, že by pracovníci tejto ambulancie boli radi, aby sme my, teda pacienti, pomohli zlepšiť nimi ponúkané služby a to tak, že vyplníme jednoduchý dotazník. Ten však nebol k dispozícii blízko,ale možnosť jeho vyplnenia bola o niekoľko 100 metrov ďalej, v inej budove nemocnice. Takže táto možnosť neprichádzala do úvahy. Ale našťastie bolo na tom ozname aj telefónne číslo, kde ho môžeme vyplniť tiež. Je to síce na moje náklady, ale keďže som bola dosť nabrúsená, tak som sa rozhodla zavolať tam aj tak. Ibaže po vytočení čísla sa mi na displeji objavila informácia, že dané číslo sa nepoužíva. Super. Na jednej strane sa ambulancia tvári, že chcú vyjsť v ústrety pacientom, na strane druhej je to len oblb, pretože číslo nefunguje. Keď už v čakárni ambulancie ostali len dvaja pacienti a ja, rozhodla som sa, že sa do ambulancie votriem.
Sestra otvorila dvere a ja som ju požiadala, či by ma už mohla vziať. Uhla sa od dverí a pustila ma. KONEČNE. Pozrela som sa na hodinky, bolo niečo po 12tej. Krása... Lekár ma vyšetril rýchlo, ale dôkladne. Po pár minútach som už znova bola na chodbe.
Medzi dverami som si nemohla odpustiť poznámku o nefungujúcom telefónnom kontakte. Sestričku to ale ani trocha nezaujímalo. Dokonca ani nevedela, čo je na danom ozname napísané a o čo sa teda jedná!!! Ohrnula nosom, že asi zmenili číslo. A zabuchla dvere.
Celá nahnevaná som volala mame, ktorá v danej nemocnici pracuje tiež, potrebovala som sa totiž niekomu posťažovať. Po našom rozhovore mama volala na dané oddelenie, aby sa ujasnilo, čo sa vôbec stalo. A sestrička mamu presviedčala, že ma vzala presne podľa poradia, ako som prišla. Namiesto ospravedlnenia som sa teda dočkala osočovania, že som si to všetko vymyslela sama... Verím, že o mesiac na mojej kontrole nebude mať službu práve ona...