brialka

Je také blbé obdobie, kedy sa všetky plesy usporiadavajú naraz. Dokonca v niektorých prípadoch i v ten istý deň a teda je na vás, ktorý ples alebo akciu uprednostníte.

Ja som si zo širokej ponuky podujatí vybrala ples mojej fakulty. Som tretiačka, končím bakalára, tak je to skvelá príležitosť ako ešte získať nejaké tie kontakty pred skúškami... Takže rozhodnutie či idem alebo nie bolo v mojom prípade jednoduché, ÁNO.

Celá natešená som sa ponáhľala kúpiť si lístok, pretože minulý rok bol s nimi problém, míňali sa rýchlosťou svetla. "Už ho mám, konečne...", ozývalo sa v mojej hlave, zalial ma pocit spokojnosti. Ibaže len na krátko. Uvedomila som si, že v mojej skrinke nie je nič vhodné na túto príležitosť. Veľa mužov si povie, že je to večný problém žien...  A áno, je. Tak to bol aj môj.

Našťastie, nejaké tie peniažky mi ostali ešte od leta, tak som sa rozhodla, že si jednoducho šaty  požičiam... Ibaže to slovo "jednoducho" naozaj nespĺňa skutočný stav. Prvým vstupom do požičovne spoločenských šiat bolo nad slnko jasné, že nič podľa mojich predstáv nenájdem. Všetky šaty sa mi zliali do jedných, všetky sa podobali, a najhoršie je, že sa mi nepáčili. Možno som naozaj len tak veľmi náročná... Lebo viem, že veľa dievčat si vie vybrať. A tu ma prvýkrát napadla otázka týkajúca sa môjho vkusu... Som divná ja alebo väčšina ostatných ľudí?

No keď som pobehala všetky požičovne, a samozrejme som nič nenašla, povedala som si, že si šaty kúpim. Veď, ešte sa mi môžu zísť. Tak som sa aj s maminou vybrala v sobotu na Ukrajinu... V zime, s dlhou čakačkou na vstupe sme sa tam nakoniec dostali. No nebolo ani kvôli čomu, pretože ma ten "výber" zasa sklamal. Hneď na druhý deň som vyštartovala do Košíc, vkladala som do toho všetky svoje nádeje; veď ples je už o týždeň. Na moje veľké prekvapenie som tam našla také, v ktorých by som sa nehanbila na tom plese ukázať, ale mali dve vady, prvá: nemali moju konfekčnú veľkosť, a druhá: stáli takmer 7 tisícok, a uznajte, že pre jeden večer sa to neoplatí.

Tak otázku šiat nemám doriešenú, no pomaly sa začínajú vynárať ďalšie starosti; čo s vlasmi, nechtami, topánkami, doplnkami... Ale tie zatiaľ neriešim... Zatiaľ...

Tak som teraz smutná, sklamaná, a rozmýšľam kde je tá odpoveď na otázku môjho vkusu... Mám ho predefinovať? Zmeniť moje požiadavky na "úroveň" ostatných? Alebo sa zmieriť s tým, že som "iná"? Som vôbec "iná"?...